Malvér je škodlivý softvér, ktorý môže kradnúť údaje, poškodzovať súbory alebo umožniť útočníkovi prístup do zariadenia. Patria sem vírusy, červy, trójske kone či ransomvér. Do počítača alebo telefónu sa môže dostať cez podvodnú prílohu, škodlivú aplikáciu aj zneužitie chyby v neaktualizovanom programe.
Čo znamená slovo malware?
Anglické označenie malware vzniklo spojením slov malicious software, teda škodlivý softvér. V slovenčine používame aj podobu malvér. Nejde o jeden konkrétny program, ale o spoločné pomenovanie softvéru vytvoreného na škodlivú činnosť.
Malvér nie je označenie všetkých internetových hrozieb. Napríklad podvodný e-mail môže človeka pripraviť o heslo aj bez toho, aby sa mu do zariadenia čokoľvek nainštalovalo.
Aké druhy malvéru poznáme?
Jednotlivé názvy opisujú spôsob šírenia alebo to, čo škodlivý program robí. Tieto kategórie sa preto môžu prekrývať: trójsky kôň môže napríklad kradnúť heslá alebo do zariadenia stiahnuť ransomvér.
- Počítačový vírus sa pripája k iným súborom. Jeho šírenie sa typicky spustí otvorením alebo spustením infikovaného súboru.
- Počítačový červ sa dokáže šíriť medzi zariadeniami aj bez toho, aby používateľ zakaždým spustil infikovaný súbor. Môže pritom zneužívať bezpečnostné chyby.
- Trójsky kôň sa vydáva za užitočný alebo neškodný program. Po spustení však vykonáva skrytú škodlivú činnosť.
- Ransomvér môže zašifrovať súbory alebo zablokovať zariadenie. Útočníci následne požadujú výkupné za obnovenie prístupu. Viac nájdete v článku o ransomvéri a ochrane pred vydieraním.
- Spyware je špionážny softvér, ktorý bez vedomia používateľa zbiera informácie o jeho činnosti. Príbuzné škodlivé nástroje môžu zaznamenávať stlačené klávesy alebo kradnúť prihlasovacie údaje.
- Bankový malvér sa zameriava na bankové údaje a platby. Môže sa pokúšať získať prihlasovacie údaje alebo zasahovať do používania bankových služieb.
- Škodlivý adware a únoscovia prehliadača zobrazujú nežiaduce reklamy, presmerúvajú používateľa alebo menia nastavenia prehliadača. Nie každý program financovaný reklamou je však malvér; niektoré reklamné aplikácie patria medzi potenciálne nechcený softvér.
Phishing, spam a hoax nie sú druhy malvéru
Tieto pojmy sa často objavujú spolu, ale označujú odlišné veci:
| Pojem | Čo označuje |
|---|---|
| Phishing | Podvod, ktorý má človeka prinútiť prezradiť citlivé údaje alebo vykonať nebezpečnú činnosť. |
| Spam | Nevyžiadané hromadné správy. Môžu obsahovať reklamu, podvod aj škodlivú prílohu. |
| Hoax | Nepravdivú alebo zavádzajúcu správu šírenú medzi ľuďmi. |
| Spoofing | Falšovanie identity alebo pôvodu komunikácie, napríklad údajov o odosielateľovi e-mailu. |
| Pharming | Presmerovanie používateľa na podvodnú stránku, napríklad manipuláciou s prekladom internetových adries. |
Malvér môže byť súčasťou takéhoto útoku, ale nemusí. Ani samotné vyskakovacie okno nie je druh malvéru. Môže ísť o bežnú reklamu, podvodné upozornenie alebo prejav nechceného programu.
Ako sa malvér dostane do počítača alebo telefónu?
Jednou z ciest sú podvodné správy. Predstavte si modelovú situáciu: príde vám e-mail s údajnou nezaplatenou faktúrou. Príloha vás po otvorení vyzve, aby ste povolili makrá, teda príkazy schopné automaticky vykonávať úlohy v dokumente. Práve ich povolením sa môže spustiť škodlivý kód.
Správa môže vyzerať, akoby ju poslal známy človek. Jeho účet však mohol byť napadnutý alebo útočník sfalšoval údaje o odosielateľovi. Známe meno ani bezchybná slovenčina nie sú zárukou bezpečnosti. Pri nečakanej prílohe si overte iným spôsobom, napríklad telefonicky, či vám ju daný človek skutočne poslal.
Ďalšou cestou sú falošné inštalátory, napodobeniny aplikácií, nelegálne aktivátory programov či podvodné aktualizácie. Malvér môže zneužiť aj chybu v prehliadači alebo inom programe. Preto neplatí, že sa dá nakaziť iba vedomým potvrdením inštalácie.
Čo robí malvér po spustení?
Závisí to od jeho účelu. Môže zbierať heslá, odosielať súkromné údaje, sťahovať ďalšie škodlivé programy alebo umožniť vzdialený prístup do zariadenia. Ransomvér môže zneprístupniť fotografie a dokumenty zašifrovaním. Zaplatenie výkupného nezaručuje ich obnovenie.
Nie každý útok sprevádzajú viditeľné problémy. Škodlivý program sa môže snažiť zostať nenápadný. Spomalenie, reklamy či pády aplikácií sú dôvodom na kontrolu, no samy osebe nepotvrdzujú infekciu.
Ako sa chrániť pred malvérom?
Ochrana funguje najlepšie ako kombinácia viacerých opatrení. Antivírus dokáže zachytiť aj škodlivý program, ktorý si používateľ stiahne alebo spustí sám. Nezaručuje však odhalenie každej hrozby.
- Aktualizujte systém aj aplikácie. Bezpečnostné aktualizácie opravujú chyby, ktoré môžu útočníci zneužiť. Používajte podporovaný operačný systém, prehliadač a ďalšie programy.
- Nechajte zapnutú antivírusovú ochranu. Pravidelne kontrolujte jej stav a aktualizácie. Nevypínajte ju preto, že vás na to vyzýva stránka, príloha alebo inštalátor.
- Sťahujte z dôveryhodných zdrojov. Uprednostnite oficiálny web výrobcu alebo oficiálny obchod s aplikáciami. Vyhýbajte sa crackom a aktivátorom. Ani oficiálny obchod neznamená nulové riziko; preverujte vydavateľa a požadované oprávnenia.
- Preverujte nečakané prílohy a požiadavky. Nerozhodujte sa iba podľa jazyka správy či mena odosielateľa. Nepovoľujte makrá alebo iný aktívny obsah len preto, že dokument tvrdí, že je to potrebné na jeho zobrazenie.
- Rešpektujte bezpečnostné upozornenia. Neobchádzajte varovanie prehliadača alebo antivírusu bez overenia príčiny.
- Obmedzte správcovské oprávnenia. Na bežnú prácu používajte štandardné používateľské konto a oprávnenia správcu udeľujte iba pri overených úkonoch. Nižšie oprávnenia môžu obmedziť škody, ale neochránia všetky súbory dostupné vášmu kontu.
HTTPS a zámok nezaručujú dôveryhodnosť stránky
HTTPS chráni prenos údajov medzi prehliadačom a webom. Nepotvrdzuje, že prevádzkovateľ stránky je poctivý. Šifrované spojenie používajú aj podvodné stránky. Kontrolujte preto presnú adresu webu a to, či požiadavka na zadanie údajov alebo stiahnutie programu dáva zmysel.
Zálohujte tak, aby sa útok nedostal aj k zálohe
Dôležité fotografie a dokumenty pravidelne kopírujte na samostatné úložisko. Externý disk po zálohovaní bezpečne odpojte od počítača. Ak zostane pripojený, ransomvér môže zasiahnuť aj súbory na ňom. Samotné odpojenie počítača od internetu nezabráni už spustenému malvéru v poškodzovaní dostupných súborov.
Pomôcť môže aj cloudové úložisko alebo zálohovacia služba. Overte si možnosť obnovenia starších verzií a dobu ich uchovávania. Samotná synchronizácia nie je plnohodnotnou náhradou oddelenej zálohy: môže preniesť aj nechcené zmeny alebo vymazanie súborov.
Zálohy občas vyskúšajte obnovením vybraných súborov. Ich úlohou je umožniť návrat k údajom, keď ochrana zlyhá.
Čo robiť pri podozrení na infekciu?
Spustite kontrolu aktualizovaným antivírusom a riaďte sa jeho odporúčaniami. Podrobnému postupu sa venuje samostatný článok Ako odstrániť malvér alebo vírus z počítača.
Ak sa súbory práve šifrujú alebo sa zariadenie správa, akoby ho niekto ovládal na diaľku, odpojte ho od siete a vyhľadajte odbornú pomoc. Nepripájajte k nemu záložný disk. Zálohy obnovujte až po odstránení infekcie alebo bezpečnej obnove systému.